Pôvodcovia myšlienky Memoriálu, uchvátení spomienkou na onú pamätnú noc, teda nezaháľali a pri príležitosti 106. výročia narodenia pplk. Šmigovského nechali obnoviť jeho spoločný hrob s rodičmi a zamýšľali na hrobe odhaliť práve pamätnú tabuľu od akad. sochára Tibora Bartfaya, ktorá bola zvesená z budovy býv. kasární v Nitre. Dr. Jozef Mižák, predseda Miestneho odboru Matice Slovenskej v Košiciach, však dostal v tejto veci z Nitry zamietavú odpoveď, a tak o. z. Nové slobodné Slovensko nechalo vyrobiť novú pamätnú tabuľu s týmto nápisom: „Tu leží nespravodlivo na smrť odsúdený dôstojník Slovenskej armády podplukovník Ján Šmigovský, ktorý svoj život zasvätil službe národu a štátu. Česť jeho pamiatke! ‚...mohol som odísť, avšak ja som volil cestu cti, cestu rovnú...' [podpis Šmigovského]“.

Slávnostné odhalenie obnoveného hrobu i novoosadenej pamätnej tabule sa uskutočnilo 3. mája 2009 o 14:00 hod. na miestnom cintoríne. Pamätnú tabuľu v ten deň posvätil rímsko-katolícky kňaz, vdp. Anton Fritz, synovec JUDr. Gejzu Fritza, býv. ministra pravosúdia Slovenského štátu a predniesol pred zúčastnenými nasledovné pamätné slová: „Bratia a sestry, stojíme pri novopostavenom pomníku vzácneho človeka, roduverného Slováka, ktorý za svoju vernosť prísahe zaplatil svojím životom. Jeho príklad mali nasledovať všetci v službe postavení, ale na ich večnú hanbu v rozhodujúcom okamihu zaváhali a zradili. Dnes nás tu nie je veľa, lebo tí, ktorí by ho mali odprosiť sa neprávom dávajú oslavovať, aby zahlušili výčitky svedomia – ak ho ešte vôbec majú. Bratia a sestry, ak si zalistujeme v dejinách Slovenska, s trpkosťou v srdci musíme konštatovať, že skoro všetci veľkí nášho národa boli, a žiaľ aj dosiaľ sú, novodobými judášmi zaznávaní a osočovaní. Je to vrcholne smutné, že hrdinovia sú ako Kristus opľúvaní a bagatelizovaní a niktoši rozhodujú o živých i mŕtvych ľuďoch, ale – opakujem – ľudí oklamať možno, ale Boha nie! A v istote, že jeho spravodlivému súdu nikto neunikne prijímame i túto pokoru a poníženie, lebo konečné slovo bude mať Božia spravodlivosť a nie ľudská pýcha. “

Týmto aktom v symbolickom zastúpení bolo spravodlivosti nad Jánom Šmigovským aspoň duchovne učinené zadosť, veď po odhalení tabule sa v miestnom kostole slúžila sv. omša práve za jeho dušu.

Memoriálu Jána Šmigovského tak už nemalo čo stáť v ceste. Jeho IV. ročník (r. 2011) verejne podporil aj Dr. Peter Mulík z Historického odboru Matice slovenskej slovami: „Veľmi dobrá iniciatíva. Nech si Slováci uvedomia, kto skutočne konal pre slovenskú vec! Nedovoľme si prevracať svoje dejiny! Hoci je veľa deformátorov dejín, nebojme sa, lebo nás je viac a my máme pravdu.“