V roku 2008 dlhoročný košický matičiar, pán Viliam Barényi, rodák z Rybárpoľa, ktorý ako syn lesníka vyše sedem rokov vyrastal v Spišskom Podhradí, viedol autobusový zájazd po hroboch bojovníkov Malej vojny, v rámci ktorého priviedol jeho účastníkov i na hrob zabudnutého pplk. Jána Šmigovského a jeho rodičov. Pán Barényi tento hrob dôkladne poznal, keďže na tom istom cintoríne má pochovaných oboch svojich rodičov. Okrem toho, pán Barényi mal možnosť, podobne ako pplk. Šmigovský, spoznať „ducha oslobodenia“ prinášaného sovietskou armádou po vojne, keď ako pätnásťročný spolu so skupinkou uvedomelých mládencov v Spišskom Podhradí, v noci z 13. na 14. marca 1945 pri príležitosti 6. výročia Slovenského štátu vylepoval na budovu dnešného mestského úradu v blízkosti železničnej stanice pri hlavnej ceste plagáty s heslami ako „Nech žije prezident Tiso!“, „Slováci, chcete byť zas otrokmi Beneša?“, „Smrť komunizmu!“ a pod. Mládencov zatkla miestna milícia a spolu s pánom Barényim ich odovzdala do rúk sovietskemu NKVD, pričom po väzení v Levoči ich odvliekli do zberného tábora v ZSSR a domov sa dostal až po neutíchajúcich naliehaniach svojej rodiny.

Medzi účastníkmi zájazdu organizovaného pánom Barényim bol i vtedajší člen Mladej Matice, Maroš Ambróz, ktorého osobnosť pplk. Šmigovského z rozprávania pána Barényiho zaujala natoľko, že informáciu o ňom posunul aj predsedníctvu prešovského o. z. Nové slobodné Slovensko.

Radovan Novotný, býv. predseda o. z. NSS pre organizáciu členskej základne spolu s Petrom Basalom, býv. predsedom o. z. NSS pre propagáciu a tlač uskutočnili spolu s Marošom Ambrózom obhliadku hrobového miesta. Basala následne prišiel s návrhom konať každoročne na Šmigovského počesť pochod z Prešova, sídla o. z. NSS, do Spišského Podhradia k miestu jeho posledného odpočinku. Cieľom malo byť vytvoriť protipól pro-povstaleckému nočnému pochodu Krompachy-Prešov, ktorý sa koná už štyri desaťročia každoročne na trati Krompachy – Margecany – Ľubovec – Kvašná voda – Prešov, a živí tak mýtus „hrdinského“ SNP.

Skúšobného, nultého prechodu sa zúčastnili spomínaní traja kamaráti po trase Prešov – Veľký Šariš – Medzany – Ostrovany – Ražňany – Uzovský Šalgov – Uzovské Pekľany – Lipovce – Lačnov – Lačnovské sedlo – Vyšný Slavkov – Bijacovce – Spišské Podhradie.

Na základe skúseností z nultého prechodu bol prvý ročník Memoriálu Jána Šmigovského naplánovaný na 29. augusta 2008 so začiatkom o 5:00 hod. spred Konkatedráli sv. Mikuláša v Prešove a s pokračovaním po uvedenej trase s malou zmenou: v závere sa prechádzalo miesto obcou Bijacovce cez obec Studenec. Účastníci prvého ročníku Memoriálu Jána Šmigovského tak dorazili do Spišského Podhradia medzi deviatou až desiatou hodinou večernou, aby následne prebehla nad hrobom pietna spomienka, pod holým nočným nebom, za svistu fakieľ na pozadí vysvietenej siluety majestátneho Spišského hradu. Atmosféra bola natoľko strhujúca, že napriek nadmernej fyzickej únave usporiadatelia už vtedy vedeli, že sem prídu o rok znova.