Daxnerovi som povedal, že chápem, že súd, keď uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby, nemal iného výberu trestu, ale predsa sa mi zdá vykonanie trestu prísnym. Na to mi Daxner odpovedal, že prvé rozsudky Národného súdu musia byť prísne preto, aby si súd získal autoritu!
Generál doc. JUDr. Anton Rašla

Deti moje, Milanko a Mirko!

Vám na pamiatku, pri mojom lúčení do neznáma, po toľkých otrasoch, odkazujem:

Boh je Váš najvyšší pán, mamičku Vašu nikdy neprestávajte milovať a buďte jej útechou v prítomnom živli i oporou v neznámom zajtrajšku.

Česť mi káže opustiť Prahu a hľadať pravdu povinnosti tam, kde Vy ste sa narodili. Vraciam sa do milovanej zeme, v nej chcem žiť alebo pochovaný byť.

Vedzte, že Váš otec svoj rod, zem a všetko čo voňalo slovenčinou, miloval nad svoj život. Cudziemu sa nikdy nepodvolil a ani útočište tam nehľadal. Národná a osobná česť, boli jeho predstavitelia.

Deti moje zlaté, nech Vás Boh opatruje. Ani v hodine mojej smrti neprestanem za Vaše zdravie a šťastie sa modliť.

Ty, moja ženo, nikdy nezabudni, jak šľachetne som to s národom a súžitím Čechov so Slovákmi myslel. Nikdy som nemal Nemcov a iných rád a to čo som konal, bola len služobná povinnosť a národná horlivosť.

Vychovávaj naše deti na čestných, pracujúcich a osožných občanov republiky.

Až do smrti Tvoj verný manžel, priateľ a osud Tvoj a Váš, deti

Ján

Praha, 13. máj 1945

Z Bohom a v mene Jeho!

17/r. 45 Ján