Popravou pána Šmigovského si svoje ruky krvou zmáčali mäsiari ilegálnej a nelegitímnej po moci bažiacej tzv. Slovenskej národnej rady. V Šmigovskom zabili nielen človeka, ale i otca a rodinu. Dnes už to, paradoxne, po horkých slzách pozostalých, nie je na škodu. Vďaka Vám vrahovia, že ste porodili hrdinu! Vďaka Vám za všetky tie lístky do neba mučeníkov, ktoré ste vo svojej zvrhlosti zakúpili Vašim obetiam. Platili ste však drahšie ako Vaše obete. Zaplatili ste Vaším večitým zatratením, ak ste len na smrteľnej posteli z hĺbke duše neoľutovali... Na druhej strane, Boh Vašu nenávisť zmenil na lásku. Vďaka Vám, pán Šmigovský, že ste vydali svedectvo Pravde, ktorou je Kristus-Kráľ!
Igor Cagáň, z kondolenčnej knihy

Voči jednostrannému posudku Historického ústavu SAV a Vojenského historického ústavu sa na druhej strane postavil riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej, Dr. Ján Bobák. Aj on zaslal v tom čase primátorovi Vítekovi list. Písal v ňom, že Ján Šmigovský ako profesionálny vojak zostal verný svojej prísahe a odmietol sa pridať na stranu povstalcov, pretože nesúhlasil so zánikom samostatnej prvej Slovenskej republiky, s prokomunistickým „ľudovodemokratickým“ režimom, reprezentovaným povstaleckou SNR, a nesúhlasil ani so začlenením Slovenska ako nesuverénnej súčasti ČSR do záujmovej sféry ZSSR. Paradoxom je, že Dr. Ján Bobák bol členom komunistickej strany a temer tri roky (1985-1988) pôsobil na Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave.