Na kríž, ktorý si dovtedy niesol, mal byť už len pribitý. Jeho kríž? Utrpenie väzňa, tituly zradcu za to, že dodržal prísahu. Ale to nebolo všetko. Bolesť, ktorá väčšmi pálila, oveľa väčšmi: Manželka-Neslovenka sa ho zriekla. Chcel objať naposledy svoje deti, ktoré mal tak rád. To bola jeho posledná žiadosť. Ale matka to deťom nedovolila. Kalich opustenosti mal dopiť až na dno.
páter Chryzostom Bardys, O. F. M.

Článok Účel a pôsobnosť Národného súdu – Kto bude súdiť Šmigovského?

Posted in Proces

Bratislava, 19. septembra. Ako sme už oznámili v piatok 21. t. m. začne sa činnosť Národného súdu v Bratislave. Ako prvý zločinec príde pred Národný súd major Ján Šmigovský, bývalý veliteľ nitrianskej posády, ktorý za povstania zradil, pridal sa k Nemcom a organizoval 1. rodobranecký pluk proti partizánom. Spomenuli sme, že Šmigovského prípad prikázala SNR Národnému súdu pre veľký rozsah jeho zločinov.

Keď Slovenská národná rada uzákonila ľudové súdnictvo, bral sa zvláštny zreteľ na tých zradcov a kolaborantov, ktorých význam je celonárodný a na tých, ktorých zločiny majú celonárodný charakter. Všetkých zločincov tohto druhu bude súdiť zvláštny ľudový tribunál: Národný súd, so sídlom v Bratislave. Národný súd má rozhodovať najmä o trestných činoch bývalého prezidenta tzv. Slovenského štátu, bývalých ministrov, poslancov, členov HVHG, HVHM, šéfov propagandy, vyslancov, prednostov ÚŠB a o trestných činoch tých zločincov, ktorých "Predsedníctvo SNR prikáže do pôsobnosti Národného súdu pre celonárodný význam ich zločinov." Takým je napríklad prvý na ľavici obžalovaných pred Národným súdom, major Šmigovský.

Národný súd rozhoduje o tých istých deliktoch a tým istým spôsobom ako Okresné ľudové súdy. Ak je v Národnom súde sedemčlenný senát naproti päťčlennému v OĽS, tým je zvýšená iba jeho ľudovosť a jeho význačnosť. Národný súd v rámci ľudového súdnictva bude očisťovať náš verejný život od najvýznamnejších nepriateľov slovenského ľudu, bude spravodlivo posudzovať ich vinu na národnom utrpení v posledných šiestich rokoch a vymeriavať spravodlivé tresty. V Národnom súde, tak ako i v ľudových súdoch nebudú rozhodovať mŕtve právnické formality, ale ľudová spravodlivosť. Činnosť nášho národného súdu bude sledovať nielen celé Československo, ale i všetky spojenecké národy. Jeho význam je historický preto, a preto Predsedníctvo SNR pečlivo vybralo členov senátu Národného súdu. Predsedom Národného súdu a predsedom prvého senátu Národného súdu je Dr. Igor Daxner, predseda najvyššieho súdu v Bratislave.

Dr. Igor Daxner narodil sa 26. septembra 1893. [nečitateľné] decembra 19414 bol rakúskymi vojenskými úradmi zatknutý pre podzemnú činnosť a [nečitateľné]-nie Rusom. V júli r. 1915 posielajú Daxnera na front do prvej línie, a v septembri toho istého roku prechádza k Rusom, v októbri 1915 je už československým legionárom. Po päťročnej organizačnej činnosti v čsl. légiách vracia sa v r. 1920 na Slovensko.

Do súdnej služby vstúpil Dr. Igor Daxner r. 1930. Do roku 1938 stáva sa hlavným súdnym radcom najvyššieho súdu. Túto funkciu zastával aj v Slovenskom štáte, kde bol menovaný radcom najvyššieho súdu. Dr. Igor Daxner šiel nekompromisne po slovenskej a ľudovej línii i v časoch panstvo fašizmu. Už roku 1938 organizoval ilegálne skupiny železničiarov, v t. 1942 spolupracoval so s. Štefanom Bašťovanským, s. Falťanom, Pullom a Komzálom na vytvorení centra ilegálnych Národných revolučných výborov a na sjednotení všetkých politických složiek týchto výborov. Dňa 3. mája 1943 bol Dr. Igor Daxner zatknutý a väznený na ÚŠB a na Krajskom súde do konca augusta 1943, keď bol prepustený z väzby pre nemoc a konfinovaný v Tisovci. Koncom apríla 1944, keď sa Dr. Igor Daxner dozvedel, že je naňho vydaný zatykač, ušiel do Klenovských hôr, kde nadviazal styk s partizánmi a organizoval obranu klenovského úseku. Počas povstania viedol Dr. Igor Daxner v Banskej Bystrici vojenskú propagandu. Po povstaní až do spojenia s Červenou armádou bol major Dr.. Igor Daxner zpravodajským dôstojníkom IV. partizánskej brigády. V Košiciach bol pridelený Povereníctvo pravosúdia a po [nečitateľné] Národnej rady do Bratislavy bol menovaný senátnym predsedom najvyššieho súdu a predsedom Národného súdu.

Ostatní členovia prvého senátu Národného súdu, ktorý zasadne v piatok 21. t. m., aby rozhodol o vine a trestne zradcu Šmigovského, sú všetcia zaslúžilí ilegálni pracovníci, neohrožení bojovníci za slobodu a ľudovú demokraciu. Ľudovít Benada, poslanec, člen ÚVKSS, bojoval za práva pracujúceho ľudu už od r. 1919. Za fašistického režimu ho gestapo prenasledovalo za ilegálnu činnosť a v jeseni r. 1941 keď ho strelili gestapáci do nohy, chytili ho a uväznili. V januári t. r. odvliekli Benadu s ostatnými politickými väzňami do Mauthausenu, kde bol väznený až do oslobodenia ČA. Františka Zupku, predsedu ÚOSS, poznajú slovenskí robotníci už dlhú dobu ako zaslúžilého odborárskeho pracovníka. Za panstva fašizmu bol Zupka väznený v rozličných koncentračných táboroch. Ján Svitok je známy ako zaslúžilý ilegálny pracovník a organizátor partizánskych odriadov. Ďalšími členmi senátu sú Andrej Juračka, za fašizmu perzekvovaný a väznený ilegálny pracovník. Teofil Homer, člen SNR, ilegálny pracovník, ktorý ako väzenský dozorca napomáhal politickým väzňom a Martin Kulich, ilegálny pracovník. Náhradníci senátu sú tiež poctivo vybraní.

Originál: Denník Pravda z 20. 9. 1945

www.jozeftiso.sk www.beo.sk www.nss.sk