Dňa 4. septembra 1998 bola v Nitre odhalená pamätná doska pplk. Jánovi Šmigovskému, veliteľovi nitrianskych kasární v období prvého Slovenského stálu.

Na hlavnej ulici mesta na budove kasární, ktoré v dnešných dobách slúžia ako mestská tržnica, zišlo sa niekoľko desiatok občanov a účastníci historického sympózia Matice Slovenskej spolu s bývalými politickými väzňami, aby boli účastní tohto pamätného okamihu, odhalenia pamätnej dosky.

Milú slávnosť uviedol Dr. Bobák, vedúci Historického ústavu Matice Slovenskej, ktorý v úvode odôvodnil potrebu umiestnenia tejto pamätnej tabule, vzhľadom k osobnosti pplk. Jána Šmigovského, ktorý v rozhodujúcej chvíli zachoval vernosť svojej prísahy, ktorú zložil Slovenskému štátu.

Potom prehovoril predseda KPVS Dr. Július Porubský a prof. František Vnuk. Rečníci vo svojich príhovoroch zhodnotili osobnosť pplk. Šmigovského, ktorý v augustových dňoch roku 1944 s celou nitrianskou posádkou neuposlúchol výzvu pridať sa k povstalcom v Banskej Bystrici a taktiež sa nevzdal nemeckej armáde, ktorá obsadzovala povstalecké územie.

Pplk. Ján Šmigovský bol vojakom vo svojej podstate, bol vzorom v plnení povinností. Vojenskú kariéru začínal v Čechách, kde sa aj oženil. Koncom roku 1938. keď sa začínala formovať slovenská armáda, ako Slovák odchádza z Čiech a ako kapitán dostáva sa k pešiemu útvaru do Dolného Kubína. Tu prežíva aj 14. marec 1939, ku ktorému prejavuje ako prvý Slovák svojej sympatie a vkladá všetko svoje úsilie do budovania samostatného Slovenska a to hlavne pri budovaní slovenskej armády. Celou svojou činnosťou upevňoval Slovenský štát.

Vernosť, ktorú dokázal svojmu národu, že sa nepripojil k tým, čo zradili vlasť a išli do boja za obnovenie Československa, dokumentoval aj tým, že sa nedal s posádkou odzbrojiť Nemcom.

Potom pri ústupe pred sovietskou armádou evakuoval do Čiech. Tu práve dokázal, že vernosť Slovensku sa nerovná službe nacizmu. So zbraňou v ruke spolu s Vlasovcami sa v Prahe postavil na odboj Nemcom a tak pomohol oslobodiť Prahu.

Po uzavretí mieru po druhej svetovej vojne, je však zaistený, a ako jeden z prvých postavený pred súd v Bratislave. Súdil ho Národný súd a to za zločin zrady na povstaní. Bol odsúdený k trestu smrti. Aká však irónia, ako vojaka ho nepopravili zastrelením, ale obesením. Aj v tomto akte možno vidieť zlomyseľnosť konateľov odplaty.

Bola to brutálna vražda a akt „revolučnej československej spravodlivosti“. Nebol to súd, bol to benešovský, čechoslovácky revanš.

Bol to akt odplaty za jeho slovenský postoj, inak tento rozsudok sa nedá pochopiť. Podľa vyjadrenia predsedu Národného súdu Daxnera, prvé rozsudky Národného súdu musia byť prísne, a to z toho dôvodu, aby si súd získal autoritu.

Možno konštatovať, že súd nezohľadnil jeho účasť v povstaní v Prahe, a nevzal to ani za poľahčujúcu okolnosť.

Spoluväzni, ktorí s ním boli na cele Krajského súdu, svedčia o tom, že pplk. Ján Smigovský si bol istý svojho oslobodenia a očakával, že za dva-tri dni ho prepustia a oslobodia. Je otázne, čo sa odohralo v jeho mysli, keď počul rozhodnutie súdu. To sa už nikdy nedozvieme. No pri jeho povahe, dá sa usúdiť, že aj tento verdikt prijal hrdinsky.

Je známa skutočnosť, ktorá sa tradovala v Košiciach po príchode Benešovej vlády, že podplukovník Šmigovský musí byť popravený, nakoľko s posádkou sa nepripojil k bystrickému povstaniu.

Veríme, že osobnosť podplukovníka Šmigovského bude historikmi verne zhodnotená, čo sa doteraz nestalo. Treba národu povedať celú pravdu. Túto pravdu by sa mala dozvedieť hlavne mladá generácia, ktorá bola vychovaná v období 40 rokov temnoty nášho národa.

Nech pri pohľade na túto tabuľu a pri pozastavení a čítaní textu sa mladí ľudia pýtajú, kto to bol? Čo pre náš národ znamenal? A tak sa postupne dozvedia pravdu.

Text na tabule znie:

„Na pamiatku veliteľovi pechotnej školy a vojenskej posádky v Nitre, pplk. Jánovi Smigovskému 1903-1945, za obranu Štátnej nezávislosti a suverenity Slovenskej republiky.

Mesto Nitra

Konfederácia politických väzňov Slovenska

Slov. historický ústav Matice Slovenskej

Originál:

SVEDECTVO, ročník 7, č. 10, október 1998