Od tých čias však Šmigovského meno nezapadlo prachom, ba práve naopak, zostalo vo verejnom diškurze živé. Už v roku 2008 vo svojej novej monografii Slovenské národné povstanie 1944 (Bratislava: Slovart, 2008, str. 100) profesionálny historik novej generácie, Dr. Martin Lacko, o Šmigovského postoji napísal: „Z povojnového politického hľadiska je Šmigovského postoj jasný – išlo o vystúpenie proti odboju, a tým o zradu. Z hľadiska historického i ľudského sa však jeho postoj dá pochopiť a racionálne vysvetliť. Nebol zapojený do odboja, zložil prísahu vernosti štátnym predstaviteľom, nebol zasvätený do akcie v Banskej Bystrici – prečo by ju aj mal podporovať?“

V tom istom roku vyšiel na stránkach internetového spravodajcu Beo.sk prvý „doposiaľ najpodrobnejšie a najsúhrnnejšie spracovaný text o Jánovi Šmigovskom, aký sa do tohto času objavil,“ a ktorý je zaradený aj do tejto brožúrky na jej predošlých stranách. Na článok reagoval jeden z čitateľov portálu, pán JUDr. Ján Zvalo z Ottawy v Kanade slovami: „Hoci som bol ešte veľmi mladý, už vtedy som vedel aj ja, že Nitra, nitrianska posádka, nekapitulovala pred Nemcami. Hneď sme vedeli, že jej veliteľ, major Ján Šmigovský, sa hrdinne Nemcom vzoprel, nevzdal sa, nedovolil odzbrojiť svoju posádku. Všetci sme ho vtedy pokladali, a aj teraz pokladáme, za veľkého hrdinu. Skutočný vzor vojenskej disciplíny, odvahy a rozvahy, a vlasti oddaného národovca! Slúžil, slúži a vždy musí slúžiť za vzor pre slovenskú armádu, slovenskú mládež a všetkých Slovákov. Jeho tzv. súdenie a poprava neboli ničím iným ako hnusnou pomstou víťaza, sprostou vraždou nevinného človeka. Bol to ohavný zločin spáchaný povojnovými zločincami. Podplukovník Ján Šmigovský je a zostane slovenským hrdinom a martýrom, na ktorého Slováci nikdy nezabudnú a vždy si ho budú ctiť. Česť jeho pamiatke!“